Plán obnovy sa 31. augusta skončil. Čo bude s projektmi a kto dostane ďalšie miliardy?

Presne 31. augusta 2026 sa oficiálne skončila realizačná fáza Plánu obnovy a odolnosti SR – najväčšieho balíka reforiem a investícií, aký Slovensko od vstupu do Európskej únie spravovalo. Plán obnovy priniesol krajine možnosť čerpať 6,408 miliardy eur a počas piatich rokov financoval stovky projektov od nemocníc cez školy až po obnovu rodinných domov. Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku po rokovaní so zástupcami Európskej komisie informoval, že Komisia v plnení slovenského plánu neeviduje žiadne významné riziká.

V tomto článku sa dozviete, čo presne znamená ukončenie realizačnej fázy, koľko peňazí Slovensko z plánu obnovy žiadalo a dostalo, čo sa bude diať s projektmi v najbližších týždňoch a najmä – aký nástroj prichádza po ňom. Sociálno-klimatický fond má totiž pre Slovensko pripravenú alokáciu až 1,53 miliardy eur a zameria sa priamo na domácnosti.

Čo je plán obnovy a prečo bol pre Slovensko taký dôležitý

Plán obnovy a odolnosti SR vznikol ako súčasť európskeho nástroja NextGenerationEU, ktorým Európska únia reagovala na hospodárske následky pandémie. Slovensko svoj plán predložilo Európskej komisii v apríli 2021 a Rada EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti ho schválila 13. júla 2021.

Od klasických eurofondov sa plán obnovy zásadne líšil. Peniaze sa nevyplácali za predložené faktúry, ale za splnené míľniky a ciele – teda za konkrétne, vopred dohodnuté výsledky reforiem a investícií. Ak sa míľnik nesplnil, platba sa krátila alebo pozastavila.

Osemnásť komponentov, od zdravotníctva po digitalizáciu

Celý plán bol rozdelený do osemnástich tematických komponentov v šiestich veľkých oblastiach: zelená ekonomika, kvalitné vzdelávanie, veda a výskum, lepšie zdravie, efektívna verejná správa s digitalizáciou a doplnená kapitola REPowerEU zameraná na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív.

Aktualizácie menili detaily, nie celkovú sumu

Plán obnovy prešiel od svojho prijatia viacerými aktualizáciami. Pri prvej z nich v roku 2023 pribudla kapitola REPowerEU a zároveň sa po prepočte Európskej komisie znížila celková obálka o 323 miliónov eur, pretože slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Ďalšie aktualizácie schválila Rada EÚ v máji 2025, novembri 2025 a naposledy 12. júna 2026. Celková alokácia 6,4 miliardy eur zostala pri posledných aktualizáciách nedotknutá – upravovali sa najmä rizikové ciele a posilňovali opatrenia, kde bola dostatočná absorpčná kapacita.

Koľko peňazí malo Slovensko k dispozícii a kam smerovali

Rozdelenie alokácie ukazuje, čo bolo pre Slovensko v pláne obnovy prioritou. Najviac prostriedkov smerovalo do zelenej ekonomiky a zdravotníctva.

Čo z toho mali bežní ľudia a regióny

Hoci veľká časť peňazí smerovala do systémových reforiem, plán obnovy bolo vidieť aj v uliciach. Z prostriedkov na obnovu budov sa financoval aj program Obnov dom pre majiteľov rodinných domov. V regiónoch pribudli nabíjacie stanice pre elektromobily v Trenčíne či Ružomberku, cyklotrasy v Topoľčanoch a Chorvátskom Grobe, nové kapacity komunitnej sociálnej starostlivosti v obci Nemčiňany, sociálno-zdravotné zariadenie v Solčanoch a z bývalej uhoľnej elektrárne vzniklo najväčšie batériové úložisko na Slovensku.

Zoznam podporených projektov je však oveľa pestrejší. Po komplexnej obnove sa verejnosti otvoril pamätný dom Janka Jesenského, zmodernizovaný bol zimný štadión v Trenčíne, astronomické observatórium na Kolonickom sedle aj centrum univerzitného športu v Nitre. Práve tieto menšie projekty najlepšie ukazujú, že plán obnovy nebol len o veľkých reformách, ale aj o konkrétnych budovách a službách v regiónoch, ktoré budú ľuďom slúžiť dlhé roky po skončení programu.

Čo presne znamená ukončenie realizačnej fázy

Ukončenie realizačnej fázy znamená, že 31. augusta 2026 sa skončilo obdobie, počas ktorého sa mali zrealizovať opatrenia zahrnuté v pláne obnovy. Investície a reformy, ktoré sa mali stihnúť, už museli byť k tomuto dátumu hotové.

Prečo bol dôležitý práve 31. august 2026

Plán obnovy bol od začiatku časovo ohraničený nástroj. Na rozdiel od eurofondov, ktoré sa čerpajú v dlhších programových obdobiach, mal pevne stanovený koniec implementácie v roku 2026. Práve preto sa v posledných mesiacoch tempo dokončovania projektov výrazne zrýchľovalo a plán prešiel ešte v júni 2026 poslednou aktualizáciou, ktorá znížila rizikové ciele a posilnila opatrenia s dostatočnou kapacitou na dočerpanie.

Čo sa deje teraz, po skončení

Koniec realizačnej fázy neznamená, že sa všetko zo dňa na deň zastavilo. Aktuálne prebiehajú administratívne práce spojené s dopĺňaním dokumentácie k jednotlivým investičným projektom. Európska komisia zároveň pokračuje v posudzovaní jednotlivých reforiem. Celkové hodnotenie plnenia slovenského plánu sa očakáva v prvej polovici októbra 2026.

Pre prijímateľov, ktorí projekty z plánu obnovy realizovali, sa teraz pozornosť presúva od stavebných prác k papierom. Dopĺňanie dokumentácie k investičným projektom je totiž podkladom pre záverečné posúdenie – a práve kompletná a preukázateľná dokumentácia rozhoduje o tom, či bude projekt uznaný bez výhrad.

Časová os plánu obnovy: od pandémie po posledný míľnik

Cesta od prvého návrhu po ukončenie realizácie trvala viac ako šesť rokov. Prehľad kľúčových dátumov ukazuje, ako sa z krízového nástroja stal najsledovanejší investičný program krajiny.

Osem žiadostí o platbu: ako Slovensko peniaze reálne čerpalo

Peniaze z plánu obnovy neprichádzali na Slovensko naraz, ale postupne – vždy po splnení dohodnutého balíka míľnikov a cieľov. Slovensko doteraz predložilo Európskej komisii osem žiadostí o platbu v celkovej výške približne 5,76 miliardy eur.

Sedem platieb je už na účte

Z ôsmich žiadostí bolo doteraz vyplatených sedem, posledné dve platby prišli spoločne 5. mája 2026. Ôsmu žiadosť o platbu vo výške 735 miliónov eur predložilo Slovensko koncom apríla 2026 a jej vyplatenie závisí od posúdenia splnených míľnikov Európskou komisiou.

Prečo medzi žiadosťou a platbou ubehli aj mesiace

Každá žiadosť o platbu prechádzala detailným posúdením. Európska komisia kontrolovala, či boli splnené všetky míľniky a ciele priradené k danej platbe – od prijatých zákonov cez počty zrekonštruovaných budov až po spustené informačné systémy. Kým pri prvej žiadosti prišla platba do troch mesiacov, šiesta žiadosť predložená 30. júna 2025 bola vyplatená až 5. mája 2026. Práve táto skúsenosť naznačuje, že ani výsledok ôsmej žiadosti nemusí byť známy okamžite.

Brusel zatiaľ nevidí významné riziká. Rozhodne sa v októbri

Podľa informácie Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku z 2. septembra 2026 potvrdilo rokovanie so zástupcami Európskej komisie, že Komisia neeviduje žiadne významné riziká v plnení plánu obnovy zo strany Slovenska. Úrad považuje dosiahnutý výsledok za úspešný.

Kedy bude známy konečný výsledok

Posudzovanie jednotlivých reforiem stále pokračuje. Celkové hodnotenie sa očakáva v prvej polovici októbra 2026. Až potom bude definitívne jasné, aká časť alokácie bude Slovensku vyplatená v plnej výške.

Sociálno-klimatický fond: nástupca, o ktorom sa zatiaľ hovorí málo

Koniec plánu obnovy neznamená koniec veľkých európskych balíkov. Už na roky 2026 – 2032 je pripravený Sociálno-klimatický fond (SKF), ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955. Pre Slovensko je v ňom stanovená maximálna alokácia 1,53 miliardy eur.

Prečo fond vzniká: emisné kvóty sa rozšíria na budovy a dopravu

Fond je súčasťou európskeho balíka Fit for 55. Reaguje na zavedenie takzvaného systému ETS2, ktorým sa obchodovanie s emisnými kvótami rozšíri aj na sektory budov a cestnej dopravy. Práve preto, aby toto rozšírenie nedopadlo najtvrdšie na ľudí s nižšími príjmami, má fond kompenzovať negatívne dopady a zároveň financovať investície do energetickej efektívnosti budov, dekarbonizácie vykurovania a čistejšej dopravy.

Koľko peňazí je v hre

Na čo sa budú peniaze používať

Podpora bude vychádzať zo Sociálno-klimatického plánu, ktorého prípravu koordinuje Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA). Podľa nariadenia môžu byť podporené najmä tieto opatrenia a investície:

• obnova budov, najmä pre zraniteľné domácnosti a mikropodniky v budovách s najhoršou energetickou hospodárnosťou,
• prístup k cenovo dostupnému energeticky efektívnemu bývaniu vrátane sociálneho bývania,
• dekarbonizácia vykurovania, chladenia a varenia – napríklad elektrifikáciou a integráciou obnoviteľných zdrojov,
• poradenstvo, vzdelávanie a osveta o dostupnej podpore a úsporných opatreniach,
• prístup k vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami a bicyklom vrátane nabíjacej infraštruktúry,
• podpora cenovo dostupnej verejnej dopravy a služieb zdieľanej mobility,
• a v odôvodnených prípadoch aj priama podpora príjmu zraniteľných domácností a používateľov dopravy.

Ako vzniká Sociálno-klimatický plán

Prípravou Sociálno-klimatického plánu bol na základe uznesenia vlády poverený Úrad podpredsedu vlády SR, za koordináciu a implementáciu zodpovedá Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA). Slovensko sa navyše zaradilo medzi štáty, ktoré pri príprave plánu využívajú technickú podporu Európskej komisie prostredníctvom nástroja TSI – experti projektu od júla 2024 pripravili úvodnú správu o energetickej a dopravnej chudobe na Slovensku aj správu o vplyvoch systému ETS2 na zraniteľné skupiny.

Súčasťou prípravy je aj participatívny proces. Vo februári 2025 sa uskutočnil národný online workshop, na ktorom bol predstavený široký zoznam navrhovaných opatrení, v apríli 2025 nasledoval workshop k užšiemu zoznamu a stretnutia so zástupcami regiónov, súkromného aj neziskového sektora. V pracovných skupinách sú zapojené ministerstvá, Slovenská inovačná a energetická agentúra, Slovenská agentúra životného prostredia, Štatistický úrad SR či Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. V marci 2025 sa začalo aj strategické environmentálne posudzovanie dokumentu (SEA).

Kto bude môcť z nového fondu čerpať

Na rozdiel od mnohých doterajších schém nemieri Sociálno-klimatický fond primárne na veľké inštitúcie. V centre pozornosti sú tí, ktorých rozšírenie emisných kvót zasiahne najcitlivejšie.

Domácnosti už podobnú podporu poznajú

Zameranie fondu pripomína existujúce programy pre domácnosti. Nízkopríjmové domácnosti už dnes môžu využiť zvýhodnené poukážky na obnoviteľné zdroje z projektu Zelená solidarita, kde štát preplatí až 90 % nákladov. Sociálno-klimatický fond by mal na tento typ adresnej pomoci nadviazať s podstatne väčším rozpočtom.

Znamená koniec plánu obnovy koniec dotácií? Nie

Plán obnovy bol len jedným z viacerých zdrojov. Naďalej beží Program Slovensko financovaný z eurofondov, dotačné schémy Environmentálneho fondu, projekty ako Zelená domácnostiam či podpora pôdohospodárstva. O tom, ako fungujú platby z Bruselu a čo sa deje pri problémoch s ich administráciou, sme písali aj v článku o liste Európskej komisie k akreditácii platobnej agentúry.

Pre obce, školy, neziskové organizácie aj firmy to znamená jediné: príležitosti sa nekončia, len sa presúvajú do iných nástrojov. Kľúčové bude sledovať, ktoré schémy prevezmú financovanie oblastí, kde plán obnovy skončil – a pripraviť sa vopred.

Tri veci, ktoré sa oplatí urobiť už teraz

Po prvé: sledujte oficiálne kanály. Informácie o hodnotení plánu obnovy aj o príprave Sociálno-klimatického fondu zverejňuje Úrad podpredsedu vlády SR na svojom webovom sídle. Pri novom fonde bude kľúčové zachytiť moment, keď sa zverejní schválený plán a prvé podmienky podpory.

Po druhé: pripravte sa vopred. Skúsenosť s programami pre domácnosti opakovane ukazuje, že kapacita sa míňa mimoriadne rýchlo – kto má vopred premyslený zámer a pripravené podklady, má obrovskú výhodu. Platí to pre domácnosti aj pre obce a organizácie, ktoré budú chcieť nadviazať na projekty financované z plánu obnovy.

Po tretie: nezamieňajte si jednotlivé zdroje. Plán obnovy, eurofondy z Programu Slovensko a budúci Sociálno-klimatický fond sú tri rôzne nástroje s vlastnými pravidlami, termínmi a podmienkami. To, že jeden z nich končí, neznamená koniec ostatných – a naopak, podmienky z jedného programu nemožno automaticky prenášať na druhý.

Časté otázky

Skončil sa plán obnovy definitívne?

Realizačná fáza sa skončila 31. augusta 2026, opatrenia už teda mali byť zrealizované. Naďalej však prebiehajú administratívne práce, dopĺňanie dokumentácie k projektom a posudzovanie reforiem zo strany Európskej komisie.

Dostane Slovensko ešte nejaké peniaze?

Ôsma žiadosť o platbu vo výške 735 miliónov eur bola predložená 29. apríla 2026 a je v posudzovaní. Vyplatenie závisí od hodnotenia splnených míľnikov a cieľov Európskou komisiou, ktorého výsledok sa očakáva v prvej polovici októbra 2026.

Čo je Sociálno-klimatický fond?

Je to nový európsky fond zriadený nariadením (EÚ) 2023/955, ktorý má na roky 2026 – 2032 pre celú EÚ pripravených až 65 miliárd eur. Jeho cieľom je zmierniť dopady rozšírenia obchodovania s emisiami na budovy a cestnú dopravu a podporiť energetickú efektívnosť a čistú mobilitu.

Koľko z neho dostane Slovensko?

Maximálna alokácia pre Slovensko je 1,53 miliardy eur, prípadne 1,28 miliardy eur, ak bude systém ETS2 účinný až od roku 2028. K tomu sa pridáva národné spolufinancovanie vo výške minimálne 25 % celkových nákladov.

Kedy budem môcť o podporu požiadať?

Zatiaľ nie je kedy – Sociálno-klimatický plán sa ešte len pripravuje a žiadne výzvy neboli vyhlásené. Oplatí sa však sledovať oficiálne informácie a pripraviť sa vopred, pretože pri podobných programoch býva záujem obrovský.

Týka sa nový fond aj obcí a neziskových organizácií?

Nariadenie umožňuje podporiť aj verejné a súkromné subjekty vrátane poskytovateľov sociálneho bývania pri vývoji cenovo dostupných riešení energetickej efektívnosti. Konkrétne nastavenie pre Slovensko však určí až schválený Sociálno-klimatický plán.

Zdroje a odkazy

• Úrad podpredsedu vlády SR: Slovensko ukončilo realizačnú fázu plánu obnovy
• planobnovy.sk: Sociálno-klimatický fond (SKF)