Policajný zbor SR eviduje výrazný nárast cielených podvodov voči starostom, primátorom a zamestnancom samospráv. Nejde o náhodné pokusy – ide o organizovaných páchateľov, ktorí poznajú procesy v obecných úradoch, vedia, ako funguje verejné obstarávanie, a dokážu vytvoriť falošné dokumenty, domény aj identity, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú podozrivo. Prinášame prehľad troch najaktuálnejších schém s konkrétnymi príkladmi zo Slovenska a jasným návodom, ako sa im brániť.
Prečo sú samosprávy atraktívnym cieľom?
Obecné úrady disponujú verejnými financiami, no na rozdiel od bánk či korporácií majú spravidla obmedzené IT zdroje, menší počet zamestnancov a menej formalizované kontrolné postupy. Starostovia malých obcí rozhodujú rýchlo a priamo – čo je z pohľadu samosprávy prednosť, z pohľadu podvodníka však príležitosť.
Časový tlak a autorita „volajúceho experta“ sú hlavné zbrane páchateľov. Čím menšia obec, tým je zraniteľnejšia – upozorňuje na to aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Podľa jeho predsedu Jozefa Božika sú najohrozenejšie obce, ktoré majú jediného administratívneho zamestnanca, a počet takýchto prípadov bude podľa neho narastať.
Podvodné techniky sa navyše rýchlo zdokonaľujú a kopírujú metódy, ktoré fungujú v korporátnom sektore – len prispôsobené prostrediu verejnej správy.
Podvod č. 1: Falošný zamestnanec NBS a „bezpečnostný účet“
Ide o aktuálne najrozšírenejší typ útoku. Dňa 17. júla 2026 pred ním varoval Policajný zbor SR spoločne s Ministerstvom vnútra SR a Národnou bankou Slovenska.
Ako útok prebieha?
Páchateľ zavolá starostovi alebo primátorovi na telefón a predstaví sa ako zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo inej dôveryhodnej inštitúcie. Komunikáciu následne presunie na WhatsApp – čím vytvára zdanie osobnejšieho a dôvernejšieho kanála.
V priebehu hovoru tvrdí, že bankový účet obce bol napadnutý vírusom alebo škodlivým softvérom, že práve prebieha útok a hrozí odčerpanie všetkých prostriedkov. Navrhuje jediné „riešenie“: okamžitý prevod financií na takzvaný „bezpečnostný účet“ alebo „ochranný účet“, ktorý v skutočnosti ovláda podvodník. Celá komunikácia je vedená v duchu naliehavosti, strachu a časového tlaku.
POZOR: Takto to funguje v skutočnosti
Národná banka Slovenska, Policajný zbor ani žiadny iný štátny orgán NIKDY nežiadajú starostov ani zamestnancov samospráv, aby prevádzali finančné prostriedky na „bezpečnostné účty“. Ak dostanete takúto výzvu, ide o podvod – bez výnimky.
Falošné domény vydávajúce sa za MV SR
Súčasťou tejto schémy sú aj falošné webové stránky, ktoré napodobňujú weby Ministerstva vnútra SR. Polícia identifikovala tieto konkrétne podvodné domény:
- minvbrezno.sk
- minvpztrencin.sk
- minvtopolcany.sk
- minvtrencin.sk
- minvtrnava.sk
- popradminv.sk
- pztrencinminv.sk
- trencinminv.sk
Jediná oficiálna doména Ministerstva vnútra SR je minv.sk. Akákoľvek iná verzia s pridaným mestom, skratkou či prehodenými slovami je falošná.
Podvod č. 2: Falošná faktúra od skutočného dodávateľa
Tento typ útoku je zákernejší, pretože nevyžaduje žiadny telefonát. Obci príde e-mailom faktúra od firmy, s ktorou skutočne spolupracuje – s logom, adresou, IČO aj DIČ, ktoré sedí. Na prvý pohľad je všetko v poriadku.
Kde je podvod?
Páchateľ si vopred zistí, ktoré firmy obec používa – údaje čerpá z verejne dostupných zmlúv a obstarávaní. Skopíruje všetky identifikačné údaje dodávateľa, ale zmení jediný údaj – číslo bankového účtu. Platba tak neodíde dodávateľovi, ale priamo podvodníkovi.
Konkrétne prípady zo Slovenska
Obec Budiná pri Lučenci dostala e-mailom faktúru na takmer 9 000 eur za práce na miestnych cestách od firmy, ktorú skutočne angažovala. Všetky údaje sedeli – podvod prezradilo len iné číslo bankového účtu. Starosta Marian Čerpák faktúru preveril a obrátil sa na políciu.
Obec Podtureň pri Liptovskom Mikuláši zabránila platbe takmer 3 500 eur po tom, čo starostka Ivona Vejová overila, že fakturované služby dodávateľ nevykonal. Polícia následne zadržala 24-ročného páchateľa; skutok vyšetruje ako prečin podvodu v štádiu pokusu.
Kto je ohrozený najviac?
Najzraniteľnejšie sú malé obce, kde faktúry spracúva priamo starosta alebo jedna účtovníčka bez ďalšieho schvaľovacieho procesu. Tam stačí jeden nepozorný moment.
Podvod č. 3: Phishing cez falošné weby štátnych inštitúcií
Tretí typ útoku cieli na prístupové údaje a osobné informácie zamestnancov. Útočníci zasielajú e-maily, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako správy od ministerstva, daňového úradu či inej inštitúcie. E-mail obsahuje odkaz na stránku, ktorá vizuálne kopíruje originál – ale doménové meno je iné.
Ide o takzvaný typosquatting: k oficiálnej adrese sa pridá predpona, pomlčka alebo sa zmení koncovka domény, takže nepozorné oko rozdiel prehliadne (napríklad pridané www- pred názvom alebo koncovka .eu namiesto .sk). Po kliknutí na odkaz a vyplnení formulára sa prihlasovacie údaje dostanú priamo k útočníkovi, ktorý ich môže zneužiť na prístup do systémov obce, zmenu kontaktných údajov alebo ďalšie útoky.
Phishingové kampane, ktoré zneužívajú identitu slovenských štátnych inštitúcií vrátane Ministerstva vnútra SR, priebežne monitoruje a dokumentuje Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT (prevádzkované Národným bezpečnostným úradom). Bezpečnostné upozornenia zverejňuje na sk-cert.sk – odporúčame ich sledovať.
Ako sa samospráva môže brániť? Konkrétne opatrenia
Pri telefonátoch o „bezpečnostných účtoch“
- Okamžite ukončite komunikáciu.
- Nevykonávajte žiadne prevody finančných prostriedkov – bez ohľadu na to, ako naliehavo situácia vyzerá.
- Kontaktujte svoju banku priamo cez oficiálne telefónne číslo na platobnej karte alebo na oficiálnej stránke banky.
- Situáciu oznámte Policajnému zboru SR a svojmu IT správcovi.
- Pamätajte: NBS, MV SR ani žiadny iný štátny orgán nikdy nežiada starostov o prevod peňazí na iné účty.
Pri prijímaní faktúr
- Ak dostanete faktúru od známej firmy e-mailom, vždy si overte číslo účtu telefonicky priamo s dodávateľom.
- Overujte cez oficiálny kontakt z vašej databázy – nie cez číslo uvedené vo faktúrnom e-maile.
- Zabezpečte, aby zmenu čísla účtu dodávateľa schválili vždy aspoň dve osoby.
- Ak faktúra prišla inak ako zvyčajne (napríklad zvyčajne chodila poštou a zrazu prišla e-mailom), je to signál na overenie.
Pred phishingom a falošnými webmi
- Vždy kontrolujte doménu webu – oficiálne slovenské inštitúcie pôsobia na doménach ako minv.sk, mfsr.sk, nbs.sk či na doménach s koncovkou .gov.sk.
- Neprihlasujte sa do systémov cez odkazy v e-mailoch – adresu vždy zadajte ručne alebo použite overenú záložku.
- Zabezpečte, aby zamestnanci obecného úradu absolvovali aspoň základné školenie kybernetickej bezpečnosti.
- Aktivujte dvojfaktorové overenie (2FA) pre e-mailové a systémové účty obecného úradu.
Kde nájdete oficiálne informácie?
Spoľahlivé a aktuálne varovania nájdete vždy priamo pri zdroji:
- Polícia SR vydáva pravidelné varovania na minv.sk.
- SK-CERT zverejňuje bezpečnostné upozornenia na sk-cert.sk.
- Národná banka Slovenska (nbs.sk) upozorňuje na zneužívanie svojej identity.
- ZMOS (zmos.sk) vydáva metodické usmernenia pre samosprávy.
Časté otázky
Ako spoznám podvodný telefonát v mene NBS?
Kľúčovým znakom je požiadavka na prevod peňazí na „bezpečnostný“ alebo „ochranný“ účet, presun komunikácie na WhatsApp a vytváranie časového tlaku a strachu. Národná banka Slovenska ani žiadny štátny orgán takto nikdy nepostupuje. V takom prípade hovor ihneď ukončite.
Čo mám robiť, ak som už peniaze previedol alebo zadal údaje?
Bezodkladne kontaktujte svoju banku cez oficiálne číslo a požiadajte o zastavenie alebo spätné stiahnutie platby. Následne podajte oznámenie Policajnému zboru SR a informujte svojho IT správcu. Pri phishingu si okamžite zmeňte heslá k dotknutým účtom a aktivujte dvojfaktorové overenie.
Ako si mám overiť faktúru od dodávateľa?
Číslo účtu si vždy overte telefonicky priamo u dodávateľa, a to cez kontakt z vlastnej databázy – nikdy nie cez číslo uvedené v samotnom e-maile. Zmenu bankového účtu by mali schvaľovať aspoň dve osoby. Ak faktúra prišla neobvyklým spôsobom, berte to ako signál na dôkladné preverenie.
napisemprojekt.sk pomáha samosprávam
Spravujete obec alebo mesto a potrebujete pomoc s nastavením interných procesov, ktoré chránia obecné financie? Alebo hľadáte najbližší grant na kybernetickú bezpečnosť pre vašu samosprávu? Tím napisemprojekt.sk vám pomôže – kontaktujte nás na napisemprojekt.sk.
Informácie v článku vychádzajú z varovaní Policajného zboru SR, Ministerstva vnútra SR, Národnej banky Slovenska, SK-CERT (NBÚ) a ZMOS. Zverejnené 29. 7. 2026.
